Perfume 4.

Sorry, za moju neprítomnosť, ale už som späť. :)
Enjoy Xxx

„Kde si včera zmizla?“ spýtal sa ma otec na druhý deň ráno.
Dala som si na sebe výnimočne záležať.
Včerajšie zlé zážitky som zo seba zmyla hodinovou teplou sprchou.
Umyla som si vlasy a vytrhala obočie.
Vyčistila som si tvár a jemne sa namaľovala, pery si pretrela ružovým rúžom od Rimmelu.
Vlasy som si vyžehlila a končeky natočila.
Oblečenú som mala bledomodrú blúzku a bordovú sukňu, obuté čierne lakované lodičky.
„Išla som sa prejsť,“ odpila som si z džúsu.
„V noci?! Devon, chodiť sama po nočnom meste je viac, než nebezpečné! Toto bolo posledný krát! ... A čo si dnes taká vyobliekaná?“ pozastavil sa.
„Povedal si mi, že ťa mám reprezentovať. Tak to aj robím,“ mykla som plecom.
„Ozaj, a dnes pôjdeš preč skôr, nebudeš čakať na mňa. Musíš ísť na nákup, na večeru k nám príde Michal aj s priateľkou,“ oznámil mi len tak mimochodom a mne skoro zabehlo.
„To načo?“ pýtala som sa, kašľajúc.
„Zlatko, takto ti poviem... Michal a jeho firma, ktorá ma podporuje... Vlastne, tá spolupráca je pre mňa dôležitá, potrebujem si ho udržať.“
„Čiže mu lezieš do zadku,“ zasmiala som sa.
„Devon!“ zahnal sa po mne, ale zasmial sa.
„Čo sa smejete?“ objavila sa vo dverách Zdenka.
„Dobré ráno, zlatko,“ usmial sa otec ako slniečko na hnoji.
Zhnusene som prevrátila očami a radšej ich dvoch nechala samých.

Nadarmo som sa vyobliekala, Michal dnes do firmy neprišiel.
Mrzelo ma to, chcela som mu za včerajšok poďakovať, ale na druhej strane, som bola aj rada, že tu nie je.
Aspoň som mohla premýšľať nad večerom.
Celý deň som v otcovej firme triedila dokumenty podľa dátumov a rokov, nohy ma v lodičkách ukrutne boleli, nevedela som si predstaviť, ako v nich pôjde nakupovať.
„Dev, tu máš kľúče od auta, prosím, nenabúraj ho. Zoznam máš v mobile, poslal som ti ho do mailu. Nič nezabudni, prípadne, ak ťa niečo napadne, zavolaj Zdenke, či to máme, ak nie, dokúp. Môžeš ísť... A Zdenke pomáhaj!“
Neviem už po koľký krát som dnes prevrátila oči.

Akoby ľudia nerobili nič iné, len nakupovali.
Supermarket bol na totálku plný a to boli len štyri hodiny poobede.
Zrejme sa všetci vracali z roboty.
Videla som niekoľkých bussinesmanov, študentov, mamičky s rozkošnými deťmi, dôchodcov a asociálov.
Kľučkovala som s naloženým vozíkom medzi touto masou a snažila si nevšímať mužské pohľady, ktoré bez hanby smerovali na môj zadok.
Zaplatila som, vyložila to všetko do auta a dala kľúče do zapaľovania.
Pustila som si Siu a v pohode sa zaradila do hustej premávky.

Doma som sa prezliekla do teplákov a trička.
Vlasy som si vypla a odmaľovala sa.
Na chladničke som našla odkaz od Zdenky, že musela odísť.
Jasné, zas to všetko ostalo na mňa.
Rozložila som si suroviny a postupne, za spevu Tracy Chapmanovej, som začala variť.
Varenie ma vždy bavilo, vedela som sa pri ňom odreagovať.
V kútiku duše ma ešte neopustil sen o vlastnom podniku a dúfala som, že ho raz zrealizujem.
Polievka začínala vrieť, kura rozvoniavať, šalát už bol v chladničke a zemiaky som práve posýpala korením, nech majú upečené tú správnu chuť.
Buchli dvere a v kuchyni stál otec.
„A kde je Zdenka?“
„Ahoj oci,“ zúžila som oči a zamerala pohľad naňho.
„Ahoj. Tak kde je?“ nástojil.
„Aj ja by som rada vedela. Na všetko som sama.“
„Ale zvládla si to, až von cítim vôňu,“ usmial sa a vytiahol mobil.
Zrejme jej išiel volať.
Ja som medzitým šla prestrieť na stôl.
Pred očami sa mi vybavila Michalova frajerka.
Taká krásna, vysoká, štíhla a upravená a ja som tam pred ním sedela ako zmoknuté kura s monoklom pod okom.
Na to, že ho ale poznám dva dni, mi behá po rozume dosť často.
Je to vlastne prvý chlap, ktorý ma zaujal, odkedy...
To je jedno – otriasla som sa a poukladala na sklený stôl poháre na víno.
Nedalo sa popierať, že ma nepriťahuje.
Je naozaj atraktívny.
A má dobré srdiečko, inak by ma včera nevzal k sebe.
Bola som fakt v zúboženom stave.
Mali prísť o siedmej a bolo päť minút pred siedmou.
Otec so Zdenou, ktorá sa medzitým vrátila, ich čakali dole a ja som sa šla prezliecť.
Nič som nestíhala, tak som si aspoň dala rifle a čierne tričko, vlasy som si len prehrabla.
„... a poďte ďalej,“ dopovedal otec, keď som zišla dole.
Nemal na sebe košeľu.
Len čierne tričko s dlhými rukávmi a rifle.
A vyzeral vážne sexy.
Usmial sa, keď sa naše pohľady stretli.
„Ahoj,“ pozdravil sa.
„Ahoj... te,“ dodala som, keď som zbadala aj tú jeho.
„My sme sa nestihli zoznámiť, som Adriana,“ podala mi ruku s dlhočiznými gélovými nechtami.
„Devon.“
Bola fakt ešte krajšia, než som si ju pamätala.
V tej chvíli som stratila všetku vieru, čo som mala, že by si ma všimol.

Posadili sme sa za stôl, on si sadol na miesto oproti mňa.
Neviem prečo ma práve vtedy napadlo, že sme rovnako oblečení.
 Zdenka a Adriana sa o niečom rozprávali a ostatných nevnímali.
Môj otec odbehol pre fľašu s vínom a Michal vtedy upriamil pozornosť na mňa.

„Už sa cítiš lepšie?“ spýtal sa tak potichu, že som to počula len ja. 


Jeho modré oči sa zapichli do mojich ...
Prisahám, že by som o nich mohla hovoriť hodiny.

Jednoduché. 

Modré. 

Ale keď som sa do nich pozrela, zdali sa mi ako najkrajší oceán, aký som kedy videla.